Posledný júlový deň sa nielen literárnym štamgastom, ktorí si našli cestu do Ateliéru Trojica, predstavil Laco Kerata, človek so širokým umeleckým prejavom a zameraním. V Meste kultúry strávil mesiac, aby v rámci projektu Literárny kráter napísal poviedku odohrávajúcu sa v Štiavnici, zúčastnil sa na autorskom čítaní projektu Pusti ju k vode a stretol sa so svojimi fanúšikmi v otvorenom ateliéri. Pri tejto príležitosti nám dovolil nahliadnuť do niektorých zákutí svojho pracovného a osobného života.
Pán Kerata, ste veľmi činorodým, aktívnym a tvorivým umelcom. Čo všetko zahŕňa a prináša vaše povolanie?
Je to more činností v rámci mojej ľudskej existencie. Študovanie, pozorovanie, sledovanie, čudovanie sa, hnevanie sa, bavenie sa, čítanie, režírovanie, písanie, hranie a takto stále dookola.
Čím oslovujete čitateľa v role spisovateľa?
Snažím sa s ním nadväzovať dialóg. Pozri sa, aj ja vidím tieto absurdnosti v našom živote. Ten svet je naozaj smiešny, ale v podstate aj smutný. A nie si v tom sám. Aj ja, aj tento hrdina sme v tom všetkom až po uši.
Aké témy a príbehy prinášate ako scenárista?
Je to presne to isté. Predovšetkým vzťahy, okolnosti, v akých existujeme, s čím musíme bojovať, aj keď si najskôr myslíme, že netreba bojovať, ale treba. Čím je pre vás osobne zaujímavá poloha divadelného a rozhlasového režiséra? Veľmi rád pracujem s hercami na dobrom texte. Sám som herec a myslím si preto, že rozumiem hercovi a viem, čo potrebuje odo mňa, režiséra, vedieť, aj čo nepotrebuje, keď je dobrý. V rozhlase je dôležité využiť danosti textu a v divadle vedieť herca umiestniť v priestore, poslať ho tými správnymi smermi a vedieť sa s ním dohodnúť, prečo tam má ísť a práve tam to povedať. Réžia je pomerne viacrozmerná práca s textom, človekom, v rozhlase so zvukom pre poslucháča a v divadle v priestore a s rekvizitami pre diváka.
V akých hereckých rolách sa cítite najlepšie?
Mám rád predovšetkým negatívne postavy. V nich vyjadrujete svoj názor na zlo. A je v tom napätie: Bude tá postava lepšia? Horšia? Čo ešte vymyslí? Človek dobrý nie je až taký zaujímavý, aj keď sme za neho vďační a môžeme mu držať palce.
Pán Kerata, s akými pocitmi ste dnes odchádzali z Ateliéru Trojica? Bolo dnešné stretnutie niečím iné, ako bežne zažívate?
Bol som veľmi príjemne prekvapený, čo všetko sa dá o mne prečítať na internete. Diváci mi kládli otázky, vychádzajúc z toho. Mám rád ľudí, ktorí žijú kultúrou a umením rovnako ako ja.
Ak môžeme aj trošku osobnejšie: Aké sú vaše nesplnené sny?
More vecí: napísať výborný román, výbornú hru, vidieť svoju hru výborne zinscenovanú… Aj keď sa toto všetko už možno čiastočne vyplnilo, chcel by som, aby sa to ešte veľakrát zopakovalo. Za kardinálne najdôležitejší a najosobnejší sen považujem to, aby sme boli všetci najmä zdraví. Ono to vôbec nie je banalita!
Aké plány máte počas vašej mesačnej rezidencie v našom meste?
Každý deň vyjsť na Paradajs a kochať sa pohľadom na vrchy a doliny (úsmev). Ale isteže, aj opäť navštíviť pamiatky Štiavnice a okolia, pozrieť si dediny, ktoré som ešte nevidel a napísať príťažlivý literárny útvar na tému Banskej Štiavnice. A stretnúť ďalších fajn ľudí.
Pán Kerata, budeme sa tešiť na všetky tie vnemy, dojmy, zážitky a pochopenia v podobe písaného slova, ktoré vzíde z kontaktu so všetkým, čo u nás zažijete.
Ďakujeme za rozhovor.
Ochutnávku z pripravovaného literárneho útvaru uvádzame v ďalšom článku. Celú poviedku uverejníme čoskoro na stránke almaziastiavnica.sk
Hubert Hilbert