Rozhovory

22. februára, v prevedení autorskej dvojice Roba Pospiša a Martina Sillaya, ožil Archanjel caffe bar slovenskými ľudovými baladami. Komornú atmosféru podčiarklo nové prevedenie tohto zaujímavého počinu z dielne slovenského vydavateľstva Real Music House. Doprovodné hovorené slovo Roba Pospiša, nezvyčajne „bluesujúca“ gitara Martina Sillaya či experimentálne elektronické podmazy. Balady v ambientnom prevedení stáli za to a hudobníkom veľmi svedčila táto ich nová minimalistická poloha. Dnes vám prinášame rozhovor s jedným z hudobníkov, Robom Pospišom. Ako vznikala myšlienka spracovania slovenských ľudových balád vašim originálnym spôsobom?  Spoločne s Martinom Sillayom sme o takejto nahrávke rozmýšľali už niekoľko rokov. Jednoducho sme sa rozhodli nahrať ju. Spoločne s Romanom Harvanom na violončele a Jurajom Šušaníkom na bicích. [...]

Na slovíčko s Jurajom Horváthom S Jurajom Horváthom sme sa stretli na treťom poschodí školskej budovy v centre Banskej Štiavnice, v grafickom ateliéri umeleckého centra Banská Štiavnica. Výzorom nenápadný autor, trochu klame telom. Mladícky vzhľad a chlapčenská bezprostrednosť nenaznačujú, že je už viac ako 15 rokov dôležitou postavou súčasnej česko-slovenskej ilustrácie, že vedie dnes veľmi prestížny Ateliér grafiky a ilustrácie na pražskej UMPRUM, že má úspešné vydavateľstvo detskej literatúry BOABAB, že sám pracuje na knihách, ilustráciách, výstavách atď… Autor so svojou početnou rodinou žije hodinu cesty od Prahy, v 34tisícovom meste Tábor, kde každoročne na jeseň organizuje malý festival vydavateľov Tabook. „Štiavnica je v porovnaní s [...]

Vladimír Protopopov v 90.rokoch minulého storočia vyvíjal v Banskej Štiavnici mnoho tvorivých kultúrnych aktivít, divadelné predstavenia, výstavy fotografií, kultúrne programy pri oslavách zápisu mesta na listinu svetového dedičstva UNESCO a mnohé ďalšie. Otázka: Vlado, ty máš predsa elektrotechnické vzdelanie, môžeš bližšie konkretizovať aj všetku svoju tvorivú umeleckú činnosť v 90. rokoch v Banskej Štiavnici? Po absolvovaní elektrotechnickej fakulty som niekoľko rokov pôsobil vo Výskumnom ústave kovopriemyslu ako konštruktér – vývojár a dizajnér, za čo mi bolo udelené Úradom pre vynálezy a objavy Osvedčenie na priemyselný vzor. Ale vyrástol  som v umeleckej rodine a preto som mal už od detstva veľmi blízky vzťah ku kultúre a umeniu, k fotografii a filmu, [...]

Na dojmy z podujatia, spolu s ďalšími otázkami sme sa opýtali aj vybraných tvorcov programu: Jana Mikitková, režisérka a dramaturgička Festivalu AMPLIÓN, Ansámbel nepravidelného divadla n.o.      Pani Mikitková, ako  vznikal námet na podujatie a čo bolo pre Vás najdôležitejšie pri tvorbe scenára a réžie podujatia. Najdôležitejšie i najťažšie pre nás ako tvorcov bolo nájsť dramaturgicko-režijný kľúč, ktorým by sme Štiavničanom priblížili myšlienku celého projektu. Hľadali sme spôsob ako ukázať, že miestni ľudia budú po celý rok Mesta kultúry 2019 zdrojom námetov pre prácu umelcov. Preto sme vyzvali lídrov jednotlivých mestských komunít (baníkov, pletárov, študentov, ale aj rómov, služby, a pod.), aby hľadali svoje rodinné [...]

Na dojmy sme sa nielen v uliciach mesta pýtali vybraných z vás.      Ako vníma rodinná Štiavničanka  skutočnosť, že Banská Štiavnica je historicky prvé mesto kultúry SR 2019?  Oľga /68/ Mám  radosť a som hrdá, že sa Štiavnica stala Mestom kultúry na rok 2019. Patrí jej to. Budú síce ďalšie mestá mestami kultúry, ale bude to len 2. 3. 5.....20-te v poradí, Štiavnica bude vždy tá prvá. Silvia /49/ Mne to pôsobí radosť, ale tá radosť nevyplýva z titulu samotného, ale z toho, že vidím ako skvelo je tento projekt pripravený a ako vťahuje bežných ľudí do kultúrneho diania. Robí mi radosť [...]

Do divadla s Ladislavom Welwardom Pán Welward, ako si spomínate na obdobie od júla 1942 do augusta 1944, keď si Anna Franková písala svoj denník? Bolo to mimoriadne ťažké a tragické obdobie - pre mňa, pre moju rodinu aj pre ostatných ľudí mojej komunity. Ja som sa sčasti schovával v jednej pivnici v Banskej Štiavnici a v roku 1944 som sa dostal do koncentračného tábora v Dubnici nad Váhom, kde som bol do konca vojny. Nebol to tábor pre Židov, ale tábor pre Cigáňov v Dubnici nad Váhom. Nebol to teda likvidačný tábor a to mi čiastočne zachránilo život. Ale podmienky tam boli veľmi ťažké a zomieralo sa tam [...]

Rozhovor s Lýdiou Ladzianskou, bývalou návrhárkou Plety Na úvod skúste našim čitateľom priblížiť štruktúru výroby v podniku Pleta a Vaše miesto v ňom? Pracovala som na oddelení Technickej prípravy výroby (TPV), ktoré pripravovalo všetky podklady od vytvorenia modelu výrobku, cez technológiu a normy, až po cenové kalkulácie. Tieto podklady následne slúžili pre výrobu a odbyt výrobkov. Modeláreň bola súčasťou TPV, ktorej úlohou bolo vytvorenie vzoriek výrobkov pre danú kolekciu. Vzorovanie začínalo vyhotovením vzorovacieho plánu, ktorý mal zhruba pokryť prácu strojov a ľudí vo výrobe. Každá z návrháriek (vo vrcholnom období nás bolo desať) dostala svoje zadelenie. Podľa neho vytvárala jednotlivé návrhy [...]

Sestry Edka Wagnera sa podelili o svoje rodinné striebro Tieto štiavnické Vianoce boli chudobnejšie než tie predošlé. O Edka, ktorý ich tak veľmi miloval. O Edka, ktorý celé desaťročia s detskou prirodzenosťou formoval na tvári Štiavnice jemné vrásky láskavého úsmevu. O Edka, ktorý bol vďačným prístavom pre každý prejav dobra. Je nám cťou, že Almázia dostala do daru spomienky na bytosť, ktorá Štiavničanov naučila spojiť sa v láske a súcite. Spomienky na detstvo Edko a jeho tri mladšie sestry prežili detstvo s rodičmi v domčeku nad Pomníkom padlých. Boli to poslušné a súdržné deti – najstarší Edko navyše plachý a utiahnutý, neskôr aj poznačený následkami zápalu mozgových blán, ktorý prekonal ako päťročný. „Domček [...]