Na slovíčko s Jurajom Horváthom
S Jurajom Horváthom sme sa stretli na treťom poschodí školskej budovy v centre Banskej Štiavnice, v grafickom ateliéri umeleckého centra Banská Štiavnica. Výzorom nenápadný autor, trochu klame telom. Mladícky vzhľad a chlapčenská bezprostrednosť nenaznačujú, že je už viac ako 15 rokov dôležitou postavou súčasnej česko-slovenskej ilustrácie, že vedie dnes veľmi prestížny Ateliér grafiky a ilustrácie na pražskej UMPRUM, že má úspešné vydavateľstvo detskej literatúry BOABAB, že sám pracuje na knihách, ilustráciách, výstavách atď… Autor so svojou početnou rodinou žije hodinu cesty od Prahy, v 34tisícovom meste Tábor, kde každoročne na jeseň organizuje malý festival vydavateľov Tabook.
„Štiavnica je v porovnaní s Táborom krajšia, malebnejšia. Centrum Štiavnice je ale skoro ľudoprázdne, orientované na nárazovú turistiku na rozdiel od Tábora tu evidentne chýba veľká časť obyvateľov. V historickom centre Tábora stále žijú miestni, krčmy a kaviarne sú plné aj cez týždeň. Ale vidím aj podobnosti týchto miest: skvelé antikvariáty, krásne kúpanie v lete, krížové cesty, odhodlané kultúrne jednotky, nákupy v Bille, staré botanické záhrady, školy a školičky.” vysvetľuje autor.
Juraj je najmä veľmi usilovný umelec, ktorý štiavnický rezidenčný pobyt v mesiaci február venoval práci na nových grafikách – linorezoch. Nie je tu ale žiadnym nováčikom.
„Štiavnicu som si užil prvý krát, ak nepočítam detskú lyžovačku, na jednej z prvých aktivít občianskeho združenia Štokovec. Bolo to ešte v roku 2008 a ja som tu priviedol aj skupinu svojich študentov z Prahy. Odvtedy sa tu rád vraciam. Dôvod je jednoduchý — možnosť v Štiavnici pracovať — nerušene premýšlať, kresliť, prechádzať sa a robiť grafiku.” hovorí Horváth, ktorý v rámci intenzívnych dní zvládol viesť aj jednodňový workshop v rámci projektu EDU AIR podporený Fondom na podporu umenia. Venovaný bol šablónovej maľbe a do priestorov bývalých šatní (budúcej galérie Parter) v nových pracovných priestoroch projektu Banská Štiavnica pritiahol takmer 20tku nie len štiavničanov. Na workshop neváhali za Jurajom pricestovať aj záujemcovia z Prievidze a Zvolena. Vekové spektrum účastníkov sa pohybovalo od teenegerov po ženy a chlapov v produktívnom veku. Celý pracovný workshop začal predstavením autora, pokračoval jeho prednáškou, ktorá účastníkom ukázala potenciál šablóny v typografii, v grafike aj voľnom umení a to od stredoveku po súčasnosť. Najdôležitejšou bola ale fáza 3, počas ktorej každý z účastníkov pracoval na interpretácii vlastného, osobného erbu či iného motívu s použitím práve vystrihovanej šablóny. Z čistého, presvetleného priestoru, kde sa workshop konal sa v priebehu niekoľých minút stala zabývaná dielňa, umelecký ateliér. Množstvo papierov, farieb, štetce a nad všetkým nové práce vyvesené ako čerstvo vypraté prádlo.
A či to celé malo a má zmysel? A vôbec či má zmysel pre umenie a kultúru zapaľovať verejnosť?
„Má to zmysel a veľký aj keď veľakrát prepadám malomyseľnosti. Vtedy by som najradšej zaliezol do ateliéru, človeka to tak neničí ako organizovanie festivalov, a kultúrna osveta. Ale narodili sme sa do sveta po mnohých katastrofách, takže nemôžeme len tak v kľude „biedermeirově posedávat“ a pozerať sa na tu skazu, ktorú prináša po komunizme doba konzumu.“ dodáva Horváth a pokračuje v rytí linorytu so siluetami dvoch koní. A vy sa môžete tešiť na ďalší z workshopov v rámci EDU AIR projektu už v mesiaci apríl. Prezradíme, že bude o animácii.
A aké boli ohlasy účastníčok workshopu?
“Zámerne sledujem akcie, ktoré umožňujú si na vlastnej koži vyskúšať to, o čom je hovorené – workshopy sú preto skvelou voľbou, i napriek tomu, že ponúkajú iba “ochutnávku”. (Emma)
“Atmosféra bola vynikajúca. Juraj trpezlivý a my študentíci sme sa niečo nové naučili. Teoreticky a hlavne prakticky:” (Ingrid)
“Prostredie aj atmosféra na zakuklenie sa do vlastneho tvorivého sveta boli vynikajúce. Teším sa na ďalšie workshopy, výstavy a iné zaujímavé akcie.” (Viktória)
Zuzana Bodnárová