Vladimír Protopopov s manželkou Táňou sú postavy, ktoré mnohí Štiavničania poznajú z intenzívneho pôsobenia v miestnej kultúre, najmä v 90. rokoch minulého storočia. V predchádzajúcom čísle Almázie sme si zaspomínali predovšetkým na ich divadelnú činnosť, dnes obrátime pozornosť aj na ich ďalšie aktivity.
„V roku 1997 tvorivá skupina Štiavnica kultúrne naštudovala a úspešne uviedla divadelnú hru s biblickou predvianočnou tematikou Ježiš a dejiny. Scenár, réžiu, výber a nahrávky hudby a slova som zabezpečoval ja, scénické doplnky a kostýmy zabezpečila manželka, texty načítal Peter Danáš. V roku 2008 bola táto divadelná hra uvedená aj v známej aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v rámci kultúrnych predvianočných predstavení mesta. V tých rokoch som pôsobil na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre vo funkcii vedúceho pre kultúrny rozvoj a záujmovú umeleckú činnosť a usporiadal som taktiež niekoľko fotografických výstav z vlastnej tvorby,“ spomína Vlado.
Apropó, fotografia. Aký by to bol syn slávneho otca, keby to neskúsil aj s fotoaparátom? V rokoch 1994 – 1999 prezentoval svoju tvorbu na troch výstavách: Banská Štiavnica v premenách ročných období, Štiavnica svetu otvorená? a Objektívom lyricky aj kriticky. Asi najvýznamnejšie bolo vystavovanie mimo Banskej Štiavnice. V roku 2001 vo výstavných priestoroch Nitrianskej galérie v Nitre vystavoval spolu so svojimi fotografiami aj fotografie svojho otca akad. maliara Sergeja Protopopova pod spoločným názvom Banská Štiavnica objektívom dvoch generácií. Táto výstava sa stala súčasťou ďalšej rozsiahlej výstavy, ktorá sa konala v Bratislave – Trnávke tiež v roku 2001 pod názvom Banská Štiavnica – zlatá minulosť – nádejná budúcnosť.
Počinom aktívnych manželov boli aj Štiavnické mažoretky. Tie viedla Vladova manželka Táňa, on pomáhal pri hudobnej dramaturgii. Súbor vystupoval pri rôznych príležitostiach v meste, ale reprezentoval ho aj mimo Slovenska.
„Veľmi ma mrzí, že nie zo všetkých našich aktivít sa zachovala dostatočne kvalitná foto a videodokumentácia,“ hovorí Vlado. „Tieto aktivity boli nielen rodinným striebrom našej rodiny, ale celého mesta, ktorého kultúrny život sa po roku 1989 formoval len ťažko. Boli by sme nesmierne radi, keby čitatelia prílohy Almázia zalovili vo svojich archívoch a zaslali nám prípadné fotografie či iné záznamy, ktoré z týchto podujatí majú.“
V. Protopopov
K tejto výzve sa pridáva aj kolektív tímu Mesta kultúry, ktorý tieto dokumenty doby privíta na adrese hubert.hilbert@banskastiavnica.sk, prípadne osobne v pracovisku CO ART Mesta kultúry, nachádzajúcom sa v Kultúrnom centre na Kammerhofskej 1.