Tvorivá rezidencia (artist in residence) znamená veľký luxus. Umelec či umelkyňa v rámci mesiac trvajúceho pobytu mimo svoje bydlisko dostávajú podporu vo forme priestoru na prácu, bývanie a honorár. Môžu nerušene pracovať a sústrediť sa na tvorivú činnosť. Luxusom je pre všetkých voľný čas. Ten je v tomto prípade na nezaplatenie.
Nový rezidenčný program EDU AIR, ktorý je súčasťou programu Mesto kultúry, má už vo svojom názve skratku odkazujúcu na hlavný cieľ. Tou je edukácia-vzdelávanie, učenie sa a to formou umenia a kultúry. Prizvaní umelci a umelkyne okrem rozvíjania vlastného projektu otvárajú svoj ateliér verejnosti, komunikujú svoju prácu a pripravujú workshopy počas ktorých verejnosť overuje svoje tvorivé zručnosti.
Prvou rezidentkou v programe EDU AIR bola v mesiaci apríl Daniela Krajčová, ktorá sa venuje kresbe, maľbe, filmu a animácii v prepojení na orálnu históriu. Zaujímajú ju témy našej historickej pamäte (holokaust, dejinné ruptúry na pozadí konkrétnych ľudských príbehov) a témy, ktoré hýbu súčasnosťou v politicko-spoločenskom kontexte (minority, utečenci, ľudia bez domova). Autorka k témam a konkrétnym ľuďom pristupuje bez kalkulu. „Veľakrát sa z tých stretnutí s ľuďmi učím aký spletitý a komplikovaný vie byť život, keď stratíte istoty, slobodu, keď ste vy a Vaši blízki v ohrození. Ani si neuvedomujeme ako náhle a nenávratne sa vie zvrtnúť šťastie… “ hovorí autorka, ktorá viaceré svoje projekty vytvárala v spolupráci s utečencami. “ Ak by som nebola tým čím som, asi by som sa venovala sociálnej práci, pomoci ohrozeným skupinám, ľudom bez domova a istoty“ dodáva.
V jej záujme citiť solidaritu, humanizmus, osobnú angažovanosť a empatiu.. V rokoch 2013 -2014 realizovala spolu s Otom Hudecom nomádsky projekt Karavan, ktorý zapájal rómske deti z osád a malých komunít do tvorby priamo v mieste ich bydliska.
Diela, ktoré realizuje sú často časovo náročné, od zberu materiálov, prepisu textov až po stovky a tisíce kresieb, ktoré po zdigitalizovaní tvoria niekoľkominútové filmy. Daniela ich však buduje s trpezlivosťou jej vlastnou. Odkedy sa jej život zmenil príchodom dvoch synov, jej nasadenie pre prácu sa muselo prisposobiť materskému programu a povinnostiam. Z umeleckej slobody deti ubrali veľký kus a Daniela dnes veľmi starostlivo komponuje a plánuje svoj pracovný čas. “Pracujem len vtedy, keď deti spia. Vtedy začína môj pracovný program.” hovorí autorka. Mesiac, ktorý v Banskej Štiavnici strávila zamerala na mapovanie trasy vedúcej zo stanice (železničná stanica) do školy (ateliérové prostredie v centre mesta), ktorú každodenne prekonávala. Sústredila sa najma na miesta, ktoré majú potenciál byť miestami hrania, oddychu, pre detského obyvateľa mesta. „Tá trasa je dlhá iba necelé 3 km ale v rámci nej sa človek s dvoma detmi a kočíkom dosť potrápi. Chodníky s vysokými obrubníkmi, len jedno ihrisko po ceste. V niektorým častiach cesty úplne absentujúce chodníky. Bariéróvosť. Najprv som si myslela, že mesto je nepriateľské k deťom, ale ono asi nepočíta s ľuďmi. Najviac v “bezpečí” sú tu asi autá.“ hovorí autorka, ktorá zo svojich každodenných ciest po meste vytvorila sériu kresieb tušom. Vidíme na nich priestory bez ľudí, chodníky ktoré nikde nezačínajú, zelené zákutia parkov so smutnými lavičkami, turistami neobjavené kúty s bizardnou výzdobou, predzáhradky pred panelákmi … “Všade tu sme sa museli zastaviť. Dieťa vidí potenciál aj tam, kde dospelák vidí hrozbu. A pritom by stačilo tak málo. Upratať sklo z trávnikov, pozbierať špaky, zrušiť obrubníky, regulovať množstvo áut a otvoriť ihriská aj keď vonku prší. Dieťa sa chce hrať aj vtedy” dodáva.
V rámci svojho pobytu Daniela zorganizovala aj dva workshopy pre verejnosť. Prvý bol zameraný na stretnutie s mamičkami, ktoré podobne ako Daniela zažívajú Štiavnicu so svojimi deťmi, druhý pozval do priestoru Banskej St a nice na jej novej adrese (ul.A.Gwerkovej-Gollnerovej 6) Štiavničanov, ktorí si chceli vyskúšať tvorivé postupy, aké autorka sama používa. Krajčovej rezidencia síce skončila, ona už dnes komunikuje cez sociálne siete so štiavnickými mamičkami ďalej a pripravuje zapracovanie ich tipov na miesta pre deti do svojej ilustrovanej série kresieb.
Zuzana Bodnárová, o.z. Štokovec – organizátor projektu EDU AIR