Prvýkrát sme sa mohli osobne stretnúť s Anabelou Žigovou, slovenskou vizuálnou umelkyňou, ktorá v rámci svojho augustového rezidenčného pobytu v projekte EDU AIR Mesta kultúry vytvárala priestor pre štart Super pocitu v Štiavnici, na jeho otvorení v piatok 16. augusta. Po krátkom predstavení a uvedení projektu v Galérii Jozefa Kollára sa išlo priamo na vec. Skartovačka sa nezastavila, nepotrebný papier v rôznych podobách menil svoju formu. To, čo už doslúžilo, alebo zostalo ako neobľúbené v našich životoch, odchádzalo, aby mohlo prísť niečo nové. Žeby dobrý pocit? Pomyselné hniezdo, do ktorého sa môžeme radi vracať, nadobúdalo svoje kontúry. „Pani Anabela mi predstavila jednoduchý, múdry a milý spôsob, ako sa vysporiadať so strachom a hlavne strachom z inakosti. Mám z toho SUPERPOCIT,“ podelila sa s nami o svoj zážitok jedna z účastníčok workshopu.
Druhé stretnutie v galérii 23. augusta malo zlatistú podobu. Trblietky plátkového zlata sa pod prstami detí rôzneho veku, mládeže, ale aj dospelých menili na rôzne umelecké dielka. Čo všetko sa zlátilo? Od obľúbených kresieb cez šperky vyrobené doma či kryt mobilu až po ulity, ktoré určite netušili, že sa raz stanú pozláteným šperkom. Bolo toho viac, každý si zlátil to svoje – zlatom, symbolom hodnoty, ktorý podvedome evokuje hľadanie toho dobrého v nás. Dobrý pocit sa takto znásoboval a bol dobre čitateľný v očiach prítomných, ktorí prišli prvýkrát, alebo opätovne našli cestu „do hniezda“, čo bolo potvrdené aj slovami. „Keď som sem prišla, mala som pochmúrnu náladu, ale teraz sa pri tomto zlátení cítim super,“ hovorí štrnásťročná Eliška. „Ja som si priniesla toto starodávne písmo, má to pre mňa hodnotu. Ešte to zvýrazním týmto zlatom,“ popisuje trinásťročná Sofia.
Posledné stretnutie s Anabelou Žigovou 30. augusta hostila lavička na podstienke pred galériou, na ktorej boli iniciované rozhovory o tom, čo priniesol a môže prinášať tento projekt účastníkom, alebo môže priniesť ľudom, ktorí sa s ním ešte niekde stretnú. Ako spomenula pani Anabela v debate, ďalším krokom je šírenie, difúzia toho, čo Super pocit môže tlmočiť, jemnocitne, nevtieravo. Nenásilná forma pozývania ľudí, aby zažili a uvedomili si to dobré a tým sa vyhranili voči tomu zlému, násilnému. Štiavničania k tomu pozvaní boli, ďalšie mestá ako Košice, Banská Bystrica, Žilina, Nitra a ďalšie regióny sa majú na čo tešiť v budúcom roku.
A čo prinieslo pôsobenie v Banskej Štiavnici pani Anabele?
„Mesačný pobyt pomohol už rozbehnutému projektu Super pocit, aby sa posúval bližšie k ľuďom aj v tomto významnom regióne mimo
Bratislavy a mojich zabehnutých koľají. Úspešne som spolu s ľuďmi, kolegami a deťmi vytvorila hravé hniezdo z papiera, ktoré je prenosné a bude ďalej putovať po Slovensku. Takáto rezidencia má pre umelca aj nezanedbateľný význam v tom, že sústredený priestor, finančná podpora a dialóg s kurátorkou Zuzanou Bodnárovou priniesli veľa nových umeleckých nápadov, ktoré môžem neskôr rozvinúť ako nové vizuály a formy super pocitu. Mesto Banská Štiavnica, jeho bohatstvo a veľmi špecifická energia ma v mnohom pozitívne nabili a umelecky inšpirovali. Teším sa na pokračovanie a nesiem si so sebou okrem rozrastenej komunity projektu aj veľmi osobný a krásny štiavnický super pocit. Ďakujem.“
S poďakovaním a spomienkou
Hubert Hilbert