Spomienky na Edka

Sestry Edka Wagnera sa podelili o svoje rodinné striebro

Tieto štiavnické Vianoce boli chudobnejšie než tie predošlé. O Edka, ktorý ich tak veľmi miloval. O Edka, ktorý celé desaťročia s detskou prirodzenosťou formoval na tvári Štiavnice jemné vrásky láskavého úsmevu. O Edka, ktorý bol vďačným prístavom pre každý prejav dobra. Je nám cťou, že Almázia dostala do daru spomienky na bytosť, ktorá Štiavničanov naučila spojiť sa v láske a súcite.

Spomienky na detstvo

Edko a jeho tri mladšie sestry prežili detstvo s rodičmi v domčeku nad Pomníkom padlých. Boli to poslušné a súdržné deti – najstarší Edko navyše plachý a utiahnutý, neskôr aj poznačený následkami zápalu mozgových blán, ktorý prekonal ako päťročný. „Domček patril Edkovej krstnej mame tete Gize – tak sme ju volali. Pod Klingerom sme mali starých rodičov, ku ktorým sme chodievali. Doma u tety Gizy sme sa ako deti naháňali po záhrade, hrávali sme sa na schovávačku, pomáhali sme rodičom pri rôznych prácach. A keď sme chodili do kostola, Edko vždy bežal cez cestu ako prvý a ja za ním. Raz ma aj zrazil autobus – len zázrakom ma nezadlávil,“ láskyplne spomína na Edka najmladšia sestra Evka, ktorá bola jeho spriaznenou dušou od detstva až do jeho posledného výdychu, keď jej 7. novembra 2018 zomrel v náručí.

Spomienky na sneh

Edko sa narodil v auguste a ako slnečné dieťa nemal rád dážď, ani sneh. No niektoré veci ho dokázali fascinovať natoľko, že prestal vnímať aj neľútostné poveternostné podmienky. „Voľakedy bolo snehu viac než teraz,“ hovorí Evka. „Raz v zime, keď husto snežilo, mamka si všimla, že pred domom v záhrade niekto postavil snehuliaka. Lenže keď sa pozrela lepšie, ukázalo sa, že to bol náš Edko zasypaný snehom. Hodinu aj viac dokázal stáť na mraze a pozerať sa, ako sa dymí z komína. Vtedy si nevšímal ani hustý sneh. Miloval drevo, prácu s ním, pomáhal mi píliť, sekal triesky… A keď v noci pršalo, prišiel nás zobudiť, že treba zakryť drevo, čo bolo v záhrade, aby nezmoklo. A ráno, keď už svietilo slnko, zasa hovoril, aby sme ho odokryli. A keď sa prechádzal po Štiavnici a videl pred nejakým domom štôs dreva, hneď to komentoval: „To musíte popíliť, lebo bude zima.“

Spomienky na Vianoce

Sedíme so sestrami Valikou a Evkou Wagnerovými v útulnej izbe ich domu. Obdivujem vianočný stromček, bohato obsypaný pestrofarebnými ozdobami. „V roku 2018 sme mali vianočný stromček do konca marca – Edko mal z neho veľkú radosť. Boli to jeho posledné Vianoce a on akoby to bol cítil. Sedel pri stole, pozeral sa na stromček a tešil sa z neho ako malé dieťa. Mal rád všelijaké svetielka,“ spomína na Edka sestra Valika. Stromček vždy zdobili spolu s Evkou. Tá mi ukazuje sklenenú guľu, v ktorej sneží – roztomilú zvonkohru, Edkovu obľúbenú hračku. Cinká Tichú noc. Ani jedna z nás neudrží slzy. „Ale na Mikuláša prežíval Edko strach,“ prezrádza Evka. „Veľmi sa bál čerta, preto v tom období radšej sedel doma, aby ho na ulici nestretol.“

Spomienky na lekárov

Edko sa odjakživa bál lekárov. Keď potreboval pomoc, spojkou medzi ním a zdravotníctvom boli jeho sestry. „K lekárom nebolo možné ho dostať. Keď mal zdravotné problémy, chodila som po lekároch bez neho. Vďaka všetkým, ktorí nám vyšli v ústrety, aby mohli Edkovi pomôcť,“ hovorí Evka. „Voľakedy bolo povinné štítkovanie. Vtedy sa chodilo na Povrazník. Mamka presviedčala Edka, že mu tam nič neurobia, len ho odfotia. Naveľa sa dal presvedčiť a išiel s mamkou na autobus. Nastúpili spolu, mamka kupovala lístky a Edko si išiel sadnúť dozadu. Autobus sa pohol. Tu mamka pozrie z okna a vidí Edka na ulici. Kým ona kupovala lístky, Edko vystúpil zadnými dverami! Mamka sa tak na Povrazník previezla sama,“ usmieva sa Valika.

Spomienky na kostol

Edko odmalička chodieval rád do kostola. Vždy si obľúbil každého kňaza, ktorý pôsobil vo farnosti. A kňazi ho mali radi tiež. „Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí mali preňho pochopenie. Z veriacich mal Edko rád Kamilka Chovana s celou jeho rodinkou, ku ktorým často chodieval. Ozaj im ďakujeme za všetku láskavosť a starostlivosť, ktorú Edkovi preukazovali. Chodil s nimi na rôzne výlety, aj na cirkevné plesy. Po svätej omši išiel Edko pred oltár, zobral kalich, knihu, zaniesol ich do sakristie a tiež posfukoval sviečky. Keď ho nebodaj v tomto predbehol nejaký miništrant, Edko sa veľmi nahneval a povedal: „To ja musím urobiť, to mne zakázal pán farár!“ Povedal zakázal namiesto kázal,“ vysvetľuje Valika. Evka ide v spomienkach ešte ďalej: „Keď bol Edko chlapec, zapamätal si, ako pán farár kázal na kancli. Prišiel domov, zobral zo skrine posteľnú plachtu a vyšiel na schody, ktoré za domom viedli na povalu. Tam zanietene kázal a rozhadzoval rukami a plachtou, až sliepky lietali po streche. Mamka sa zľakla, čo sa to robí, ale Edkovi sa páčilo, že sa ho sliepky boja. A za čias komunizmu vzal Edko noviny, vyšiel na prvomájovú tribúnu slúžiť svätú omšu a kázal Marxovi, Engelsovi a Leninovi, ktorých obrazy tam viseli.

Spomienky na rodičov

Osmička nepatrí k obľúbeným číslam sestier Wagnerových. Rok 2018 im zobral Edka, rok 2008 tetu, mamkinu sestru, v roku 1998 im zomrel ocko a v roku 1989
mamka. Smrť rodičov Edko niesol ťažko. „Veľmi za nimi banoval. Často chodieval na cintorín k ich hrobu. Keď sme išli na cintorín aj my, našli sme ho tam. Sedel pri hrobe rodičov a plakal,“ utiera si slzy Evka.

Spomienky na dobro

Málokto poznal tak dobre každý kút Štiavnice ako Edko. Nie všetky jeho potulky sa však končievali šťastne. Občas stretával ľudí, ktorí sa mu posmievali a robili mu zle. No na väčšine miest, ktoré rád navštevoval a kde rád pomáhal, vydoloval na povrch dobro, lásku a súcit. Ponúkli ho čajom, kofolou, jedlom, inde aspoň úsmevom a priateľským slovom. Nikde nechceli, aby zaňho príbuzní zaplatili. Prečo aj? Edko bol aj pre tých najzraniteľnejších zárukou, že ich nezištnosť sa stretne s čistou vďačnosťou. Edko bol dieťaťom Štiavnice. A tá si ho vedela pritúliť. „Mal rád všetkých dobrých ľudí a oni mali radi nášho Edka. Nikdy naňho nezabudneme, stále žije v našich spomienkach a v našich srdciach. Ale veľmi nám chýba. A nielen nám, ale celej rodine. Je nám bez neho smutno,“ tichým hlasom uzatvára Evka Wagnerová.

Fotografie pochádzajú z rodinného archívu Wagnerovcov

Najnovšie články

Archív

Kategórie článkov

2019-01-10T15:09:39+01:00