Soundorchestra, alebo tvorivá skupinová improvizácia
Rôznorodosť zvukov, tónov, podnetov, improvizácie, sústredenia, detskej zvedavosti a radosti zo spoločného „orchestra zvukov“ priniesol ďalší zo série hudobných workshopov pre deti „Hudba robí človeka“ , ktorý sa uskutočnil dňa 26.-27.4 v priestoroch ZUŠ B. Štiavnica, zameraný na improvizáciu, hľadanie zvukov, hru so zvukmi, s tichom. Lektori Ivan Šiller a Tomáš Boroš pracovali s deťmi od 7 do 16 rokov aj za prítomnosti rodičov, ktorí si mohli zahrať spolu s nimi.
Na priblíženie obsahu a formy tohto workshopu sme sa opýtali p. Tomáša Boroša.
V našom oficiálnom hudobnom vzdelávaní sme zvyknutí, že hráme podľa nôt, že hráme to, čo sa má hrať, a týmto ostáva málo priestoru pre vlastnú tvorivosť a vlastnú kompozíciu. Dnes tu prišli skvelé deti aj s rodičmi, lebo je to spoločné muzicírovanie. Spoločne sme vytvárali rôzne hudobné farebné plochy a improvizácie. Jednoducho sme sa hrali s hudbou. Pre deti je to hra, ale pre nás je to presná koncepcia, ktorá má priviesť deti k tomu, aby žasli nad zvukom, aby zistili, že hudba je krásna. V tomto procese vychádzame z koncepcie Carla Orffa, ktorý je významná hudobná osobnosť, ale aj pedagóg prvej polovice 20. storočia. On vlastne vymyslel a zaviedol muzicírovanie na elementárnych nástrojoch, ktoré vidíme napríklad aj tu. Sú tu xylofóny, metalofóny, také detské malé nástroje, ľahko ovládateľné, na ktorých sa hrá dvomi paličkami a vytvárajú veľmi pekné zvuky. Potrebujeme mať bez dlhého školenia a hneď k dispozícii inšpiratívne zvuky.
Toľko nástin tvorivého procesu rodenia sa zvukov v improvizáciách, ktoré zaplnili hudobnú sálu ZUŠ a určite nielen v deťoch zasiali, alebo utvrdili pocit, že hudba je krásna..
A aké boli pohľady detí na to, čo spoločne zažili? Z vyjadrení niektorých vyberáme:
„ Veľa som sa dnes naučil, páčia sa mi takéto workshopy“, „Naučil som sa napríklad aj to, že na piano sa dá zahrať ako na cimbale, na strunách“,„ Lektori mali s niektorými veľkú trpezlivosť, viackrát museli opakovať pokyny“, „Keby bol ďalší takýto workshop, určite by som rada prišla a rozhodla som sa tiež, že sa prihlásim do ZUŠ-ky, lebo sa mi to zapáčilo“, „Skúšali sme viaceré nástroje a naučili sme sa, ako vytvárať pomocou paličiek a jedného predmetu viacej zvukov“, „Som rada, že som tu bola, lektori boli milí, bolo to tu príjemné“.
Čo sa deti naučili na workshope ukázali naživo vo verejnom vystúpení pred divadelným predstavením „Schovejte si slepice“. Áno, bol to „Soundorchester“, koktejl improvizácie za použitia spomínaných xylofónov, rôznych, laikom neznámych fónov, ale na svoje si prišli aj klávesy, elektrická gitara a rôzne netradičné „nástroje“, ktoré by sme v obchode s hudobninami hľadali, ale márne. Všetko toto vytvorilo zvukovú atmosféru, ktorá sa niesla blízkym okolím až ku poslucháčom na oknách priľahlých panelákov. Ako to spontánne a pár slovami vyjadril jeden chlapec-divák: „Je tu všade okolo veľa detí, užívajú si to tu, je tu dobrá nálada“.
Čo k tomu dodať ešte záverom? Áno, hudba robí človeka..
H. Hilbert, M. Jánošík