Svätý Anton, Ilija, Prenčov, Banský Studenec, Banská Belá, Badaň, Repište, Horná Roveň, Štiavnické Bane. To sú lokácie,kde sa v mesiaci máj pohybovala slovenská fotografka a aktivistka Andrea Kalinová. Počas rezidenčného pobytu TROJICA AIR v rámci programu Mesta kultúry 2019 sa autorka vybrala fotografovať spoločenské sály, kultúrne domy a kiná, ktoré sú v týchto obciach a dedinách často jediným miestom lokálnej kultúrnej infraštruktúry. Ich výskyt nie je ničím výnimočným, veď stavbu kultúrnych domov nariaďovala štátna politika špeciálnou legislatívou od konca 50tych rokov. Plánovane vznikali po celom vtedajšom Československu. Kultúrny dom s veľkou spoločenskou sálou (súčasťou bolo takmer vždy pohostinstvo alebo stravovacie zariadenie) začínal byť vnímaný ako základný stavebný prvok kultúrnej vybavenosti a dominantou obcí, čomu často zodpovedalo jeho umiestnenie v centre a veľkosť. Častokrát sa ich stavba realizovala formou akcií Z, dobrovoľných brigád. Kultúrne domy boli súčasťou plánovanej propagandy, ktorá v nich nachádzala priestor pre osvetovú činnosť a zázemie pre prácu národných výborov. Konali sa tu tak svadby, plesy združení ale aj voľby do JRD, zasadania (družstevné kluby), osvetové besedy. Viacúčelové sály spájali často kino, divadelnú sálu, spoločenskú zábavu. Po Nežnej revolúcii v 90tych rokoch starostlivosť o „kulturáky“ postupne prešla na obce. Pre ich malé a často napnuté rozpočty predstavujú náklady na prevádzku kultúrnych sál záťaž s ktorou sa každá obec pasuje individuálne. Predimenzovanosť budovy kultúrnych domov, ktorá nezohladňuje mierku obce, je dnes v kontraste s ich marginálnym funkčným využitím. Počas roka veľká časť z nich zíva prázdnotou. Len málokde žijú celoročne. Programové využitie nachádzajú od plesovej sezóny, fašiangov po májové svadby, kedy sa komunita dediny presúva s prvými letnými dňami do exteriérov, do záhrad a k Jánskym vatrám. Fotografcká séria Andrey Kalinovej zachytáva rôzne podoby týchto stavieb, ktoré spája aktívna minulosť. Na fotografiách je človek v úzadí. Cítime jeho prítomnosť v materiáloch, detailoch, proprietách, dekoráciách. Kvetinová výzdoba odkazuje na deň matiek, lampióny na fašiangovú zábavu, svetelné girlandy na svadbu, ktorá tu bola počas víkendu… Autorka ponecháva jednotlivé scény bez zásahu, nekomentuje ich, nearanžuje ani nerežíruje statický obraz. Expanzia spoločenského života obce sa nekoná. Častá odpoveď na otázku Prečo? Znie „Nie je pre koho.“ Je tomu ale skutočne tak?
Zuzana Bodnárová