Vo víre hudby, tanca a smiechu
Pásmo rómskych ľudových piesní, tancov, anekdot a príbehov inšpirovaných knihou Romské pohádky zberateľky Mileny Hübschmannovej v predstavení „Schovejte si slepice“ očarilo všetkých, ktorí sa napriek zamračenému počasiu stretli pred KC Obývačka na Povrazníku v sobotu dňa 27.4 Na jej doskách sa odohrával príbeh rytmických a uchu lahodiacich tónov rómskych pesničiek, popretkávaných tanečnými kreáciami malých aj veľkých, tanečníkov a tanečníčok v pestrofarebnom šate, sršiacimi živou a radostnou energiou tak vlastnou rómskej kultúre. Hudobné pásmo sa prelínalo s hovoreným slovom róma, ktorý prítomným svojimi anekdotami rozosieval úsmev na tvárach. Priamo ohúrenie sa nieslo vzduchom, keď na pódium priletel drak, plniaci priania. Neobyčajný tvor nielen z kovu zaujal svojou majestátnosťou, šarmom a prejavom. Jednoducho nevšedný a výnimočný zážitok..
Na doznenie témy a skryté posolstvá tohto predstavenia sme sa opýtali programovej vedúcej divadelného zoskupenia Líšeň Brno pani Pavle Dombrovskej (na zachovanie autentičnosti si dovoľujeme uviesť jej odpovede v pôvodnom znení).
Čo vás ako scenáristku, dramaturgičku a režisérku v jednej osobe najviac oslovilo na rómskej kultúre?
Rómska kultúra, ktorá čerpá z tradície je mi veľmi blízka – z tanca, muziky, výtvarného umenia aj vyprávania vyteká životodarná energia, ktorá ma láka, inšpiruje, obohacuje a núti ma vracať sa k rómskym témam v tvorbe nášho divadla.
Ako sa vám darí približovať pestrosť jej prejavov vo vašich predstaveniach a aké sú ohlasy a bezprostredné reakcie divákov.
Naše predstavenia (alebo workshopy) inšpirované rómskou kultúrou boli vždy od začiatku vytvárané spoločne s rómskymi umelcami-muzikantami a tanečníkmi. Snažím sa im vždy poskytnúť čo najširší priestor k vyjadreniu a vytvoriť divadelný tvar, ktorý umožňuje vyniknúť svojbytnému originálnemu štýlu, ktorý rómska kultúra ponúka. Po predstavení často spontánne nasleduje tancovanie a spievanie rómskeho aj nerómskeho publika, takže si myslím, že pestrosť a živelnosť rómskej kultúry sa nám darí v našom diele využívať a preniesť aj na publikum.
Prečo práve „Schovejte si slepice?“. Má názov vášho predstavenia nejaký skrytý symbolický význam?
Nie je to veľmi skryté, ani symbolické. Keď v minulosti Rómovia putovali po dedinách, vyhlasovalo sa obecným rozhlasom, že si ľudia majú schovať sliepky. Takže to je taká spomienka na tie časy. „Schovejte si slepice, jsme tu zase.“
Aké boli reakcie a pocity bezprostredne po zážitku v obývačke?
Jaro Koleda, občiansky aktivista /47 r./: Akcia sa páčila nielen mne, mojej rodine, ale ako som postrehol zo spontánnych reakcií obecenstva, aj všetkým zúčastneným, ktorí sa neskôr v zákulisí vyjadrili, že veľmi radi uvítajú podobné aktivity aj v budúcnosti. Vonkajší priestor, kde sa teraz nachádzame leží za „komunitnou obývačkou“, ktorá bude slúžiť celej komunite nielen v tejto časti Povrazníka, ale aj v širšom okolí, sú tu všetci vítaní, deti aj dospelí. V najbližšej dobe plánujeme ďalší projekt, kde vysokoškoláci spolu s komunitou budú tvoriť vonkajší priestor, na čo sa všetci tešíme. Prostredníctvom workshopov a rôznorodých akcií by sme chceli takto zosúladiť všetkých obyvateľov dokopy, prepájať vzťahy v komunite, ale aj mimo nej.
Lenka /33 r./: Mám z toho veľmi dobré pocity. Je to prvýkrát, čo sa tu konala takáto akcia, je to pre nás všetkých nový zážitok. Bolo to veľmi vtipné, srandovné, zasmiali sme sa.
Bibiana /12 r./: To divadlo bolo super a neobyčajné. Bolo dobré spoznať nových ľudí. Veľmi sa mi páčilo a hlavne ten drak. Ten bol bombový. A aj pekne tancovali. Bolo to smiešne. Dúfam že sem prídu znova, aby som zase mala ten skvelý pocit to vidieť.
David /14 r./: Najviac sa mi páčili ich vtipné historky. Ten drak z plechu bol úžasný a veľmi dobre ho spravili. Rád by som si ich pozrel znova s niečím novým.
Na dojmy sme sa opýtali aj Janky Luptákovej, účastníčky filmového kurzu v rámci projektu Mesta kultúry 2019, ktorá so skupinou spracováva tému rómskej komunity na Šobove v dokumentárnom filme.
Protagonistom sa podľa mňa podarilo svojím vtipom na ľudové motívy podporiť pocit spolunáležitosti, rozpustiť kultúrne rozdieli a hranice medzi ľuďmi v komunite. Svojim prirodzeným prejavom tiež podporili talent a nadanie aj v našej komunite v Banskej Štiavnici, čoho príkladom sú aj deti, ktorí boli hudobnými predskokanmi tohoto predstavenia, a aj šikovné dievčatá zo Šobova, účastníčky prebiehajúceho podujatia „Je to v nás“ so svojimi tútormi Wuačkovcom a Dodom Klimkom, ktorých som zahliadla v publiku. To čo sme dnes zažili môže byť, a verím že aj bude ďalšou inšpiráciou pre prácu v tunajšej komunite.
Všetko, čo sme mali možnosť vidieť, počuť, zažiť zanechalo v nás pocity spolupatričnosti s kultúrou, ktorá má čo ponúknuť súčasnému uponáhľanému svetu. Uznajme, že má.
Za zdieľanie prežitého ďakujeme. Hubert Hilbert