Séria tvorivých dielní v projekte Rýchlokurz múzejného agenta vyvrcholila slávnostným otvorením školských múzeí na ZŠ J. Kollára dňa 18. 11. a ZŠ J. Horáka dňa 28. 11. Čo tento projekt v praxi priniesol?
Pri tvorbe aktivít programu Rýchlokurz múzejného agenta sa počítalo aj s tým, že sa doň zapoja deti nielen z Banskej Štiavnice, ale aj z okolia. Počet agentov sa začiatkom decembra rozšíril a múzejnými agentmi sa stali aj žiaci zo Základnej školy s materskou škôlkou Ferdinanda Coburga vo Svätom Antone a aj deti zo Základnej školy Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach. Rovnako ako v Štiavnici deti spoznávali proces, ako sa z obyčajnej veci stáva múzejný predmet, ako sa vypĺňa dokumentačná karta – občiansky preukaz zbierky. Mnohé zložité pojmy počuli deti po prvý raz a spoločne sme hľadali ich vysvetlenie. Dnes už vedia, čo je numizmatika, etnológia či mineralógia. Tiež sme deťom vysvetľovali, že múzeum sú nielen expozície a výstavy, ale že je to miesto, kde pracujú ľudia rôznych profesií. Prvým príkladom boli samotné lektorky, ktoré rýchlokurz viedli a deťom pomáhali: lektorka, kurátorka, asistentka riaditeľa a pracovníčky oddelenia marketingu. Žiaci sa tiež dozvedeli, čo robí konzervátor a aj správca depozitára. Boli ohromení, keď počuli, že v zbierkovom fonde múzea je okolo 100-tisíc zbierok.
Pre nás, múzejníkov, bolo zaujímavé, čo deti považujú za staré, vzácne a čo by zo svojich domovov dali do múzea. Samozrejme, doniesli veci, ktoré aj my máme ako múzejné predmety – starú liatinovú žehličku, hrable, hrabličky na čučoriedky, striebornú tabatierku, cínový svietnik, rôzne vázy či knihy. Zo všetkých detí len dve doniesli minerály. Ďalšiu skupinu prinesených predmetov tvorili technické pomôcky z domácností, rádiá, modernejšia elektrická žehlička, fotografi e príbuzných získané od starých rodičov, hračky, ale napríklad aj kazeta do DVD. Je to až neuveriteľné, ale v triedach sa nestretli dve rovnaké veci, dokonca ani v rámci celého podujatia sme nedokumentovali rovnaký predmet. Každý bol unikátny. Veľmi milá bola skúsenosť tvorenia ceny predmetu. Deti vedeli, že sa hráme, ale charakter dieťaťa sa prejavil – boli praktické, nerozhodné, objavil sa maximalista, čo chcel zarobiť, či dieťa so zmyslom pre humor.
Vyvrcholením celej aktivity bola prezentácia predmetov vo vzniknutom dočasnom (mnohé deti sa uistili, že predmety sa im vrátia) školskom múzeu. Bolo to možné vďaka tomu, že Slovenské banské múzeum inovuje expozíciu Baníctvo na Slovensku a inštaluje zbierkové predmety do nových vitrín. Časť starých tak dostala novú šancu na život a boli darované školám, aby deti vystavili svoje zbierkové predmety.
A potom mohla prísť slávnostná časť – otvorenie školského múzea a lektorovanie nádejných múzejníkov. Každá škola pristúpila k tejto časti projektu inak. Najkrajší zážitok máme my, tvorcovia aktivity, z vernisáže na Základnej škole J. Kollára, kde pán riaditeľ a panie učiteľky spravili z otvárania školského múzea slávnosť pre celú školu. Bola to veľká odmena pre našich múzejných agentov a zároveň skúška – prezentovať sa, lektorovať pred spolužiakmi a učiteľmi.
Rýchlokurz múzejného agenta splnil svoju misiu. Niekoľko desiatok detí sa môže inak pozerať na prácu nás, múzejníkov. Vedia, že staré veci sú vzácne preto, že majú určitý vek, viažu sa na naše spomienky a že zachovať ich môžeme len my. Tiež je potrebné si uvedomiť, že pri mnohých predmetoch len my vieme, na čo sa používali, ale dve generácie po nás to už môže byť inak. Múzeá ako pamäťové inštitúcie majú dôležité miesto v našej kultúre a pri uchovávaní a prezentácii našej histórie. V čase počítačov a 3D prezentácií je potrebné apelovať, aby sme vnímali, čo je originál, čo napodobenina a čo chceme zachovať pre budúcnosť, pre deti našich detí.
Magdalena Sombathyová, SBM