Projekt Mesto kultúry, vďaka ktorému Štiavnica žije v tomto roku Almáziou, je výsledkom zámeru Fondu na podporu umenia finančne podporovať slovenské mestá v rozvoji kultúry a v jej priblížení miestnym obyvateľom. S riaditeľom Fondu Jozefom Kovalčikom sme sa zhovárali o tom, prečo by kultúra mala byť v centre záujmu.
Prečo je dôležité podporovať slovenské mestá v rozvoji kultúry a priblížiť ju miestnym obyvateľom a návštevníkom?
Základným poslaním Fondu na podporu umenia je to, aby sme kultúru sprostredkúvali čo najväčšiemu množstvu ľudí. Ale tých dôvodov, prečo vznikol projekt Mesto kultúry, bolo viacero. Ten hlavný je dostať kultúru v danom meste do centra záujmu, aby sa ľudia zamysleli aj nad inou dimenziou života, než je každodennosť. Zároveň sme chceli motivovať mestá k spolupráci s neziskovým sektorom a podporiť zdravú súťaživosť miest, pretože ich môže výrazne posunúť dopredu.
Aký význam má dostať kultúru do centra záujmu?
Kultúra dokáže sprostredkovať zážitky a inšpirácie, ktoré iné oblasti nemajú šancu sprostredkovať a na ktoré v každodennosti nemáme čas. Tie zážitky sú väčšinou spoločné a to utužuje komunitu, dokáže ju posúvať ďalej. To sa týka kolektívnej úrovne, no aj na individuálnej je to podobné. Jednoducho umenie a kultúra otvárajú otázky zmyslu života a motivujú ľudí zamyslieť sa nad tým, kam smerujeme a čo je v živote podstatné.
Niekde ste spomínali, že predstavy umelcov o kultúre a o kvalitnom umení sú hlboko zakorenené a ťažko sa s nimi hýbe. Kam by ste ich chceli pohnúť?
Jednou z tých predstáv je to, že kvalitná kultúra je tá nedostupná, kvalitná kultúra je tá, ktorej celkom ľudia nerozumejú, ktorá je komplikovaná, zložitá a tak ďalej. Niektorí si naivne myslia, že ak väčšina ľudí napríklad pri pohľade na výtvarné dielo má pocit, že tomu nerozumie, tak ide o pravé umenie. Nemyslím si, že kvalitné umenie je len to, čo je sofistikované.
Tým ale nechcem povedať, že vo vysokej kultúre alebo v niektorých oblastiach nie je potrebné spracúvať aj veľmi náročné témy, otvárať ich a tvoriť nejaké komplexné diela. U nás je veľmi zakorenená predstava, že robiť niečo, čo je zrozumiteľné širšiemu publiku, je zlé, ba dokonca zradou umenia. Tento zaužívaný stereotyp však nie je správny. Ja môžem byť zrozumiteľný a zároveň sprostredkovať nejakú hĺbku. A myslím si, že skúsenosť s oslovením širšieho publika sa umelcom páči a že začínajú inak premýšľať o tom, čo tvoria a akým spôsobom.
A keď sa na to pozrieme z pohľadu ľudí, ktorí sa doteraz nevenovali umeniu? Ako by si k nemu mohli nájsť cestu?
Predovšetkým treba skúsiť navštíviť niektoré z podujatí. Prekonať v sebe hanblivosť a rôzne iné predsudky. Aj ja keď som po prvý raz išiel do opery vo Viedni, cítil som sa úplne stratene, keď som videl ten luxus a všetko dookola. A verím, že často sa ľudia obávajú ísť na výstavu alebo na nejaké di-vadelné, tanečné alebo hudobné predstavenie, lebo majú pocit, že tomu nebudú rozumieť. Ale pritom stačí iba raz prekonať tú bariéru. A potom sa pýtať. Mnohí umelci často chcú svoje veci vysvetľovať, ale ľudia sa ich nepýtajú. A tiež je dobré si občas niečo prečítať z tejto oblasti. Najmä ak chcete niektorým témam porozumieť do väčšej hĺbky. No ja mám rád diela, ktoré dokážu komunikovať s divákom tak, aby nebolo potrebné mať nejaké špe-ciálne vedomosti. Ale zasa, keď tomu porozumiete hlbšie, odhalia sa vám širšie dimenzie. Ako keď počúvate nejakú skladbu od Bélu Bartóka, môže sa vám to páčiť, aj keď neviete, v akých súvislostiach tvoril, na čo reagoval, aké motívy používal. No ak chcete tomu rozumieť hlbšie, tak potrebujete vedieť viac. Ale to neznamená, že sa vám to nemôže páčiť aj bez toho.
Ako sa, podľa vás, zatiaľ darí Almázii približovať kultúru Štiavničanom?
Bol som na prezentácii doterajších podujatí a zoznámil som sa aj s ďalšími pripravovanými projektmi a mám pocit, že sa to darí. Som rád, že sa predstavitelia mestskej a nezávislej kultúry do toho pustili. Ide im to výborne a podľa mňa to posunie ďalej aj samotných umelcov.
Za rozhovor ďakuje Alica Hrnčiríková, Gashpar Creative