V sobotu 23. novembra sme mali opäť možnosť stretnúť umelca Juraja Gábora, rezidenta projektu TROJICA AIR (BANSKÁ S T A NICA), ktorého prechodným pracovným pobytom nielen posledných dní sa stalo miesto pri prameni v lokalite Červená studňa. V tento deň nás Juraj prostredníctvom komentovanej prechádzky s viacerými zastaveniami priviedol k jeho najnovšiemu dokončenému dielu vo verejnom priestore s názvom PRECHOD – TRANSFER.
Juraj, s akými pocitmi nám tu zanechávaš svoje dielo?
Som skutočne rád, že som sa mohol v deň uvedenia diela stretnúť s množstvom ľudí, ktorí mali záujem dozvedieť sa viac o vzniku diela, mojich motiváciách, o tom, ako som počas tvorby uvažoval, čo a kto ma usmernil, kto mi pri realizácii pomohol. Veľmi ma potešilo, keď ma ľudia so záujmom počúvali, aby sa dozvedeli súvislosti, ktoré podmienili vznik týchto „schodov”. Teraz po otvorení cestujem za mojimi inými tvorivými povinnosťami, ale viem, že dielu tu bude dobre. Dôverujem prostrediu, aj ľuďom, ktorí v okolí žijú a chodia sem na vodu či na turistiku. Takáto vec nevzniká automaticky. V tomto prípade je výsledkom práce množstva odhodlaných ľudí a jej ďalšie vyznenie ovplyvní každý návštevník tohto miesta v kultúrnej krajine. Hlavne tým, ako svojou citlivosťou a úctou udrží tento priestor kultivovaný a čistý. Či len tak bez komentára zdvihne neznámy stratený i odhodený odpad, zametie drevené stupne či vymení živé kvety pri soche sv. Jána Nepomuckého. Priznávam sa, že vám, hlavne domácim i občasným návštevníkom, toto miesto trochu závidím, že ho budete môcť zažívať častejšie ako ja, ktorý teraz žijem v Žiline. V dobrom závidím aj ľuďom, ktorí sem prídu bez toho, aby vedeli, čo ich tu čaká a budú môcť zažiť moment prekvapenia. To, čo ich delí od autorov, je odstup. Toto dielo nie je o tom, aby sme ním prešli, ale o tom, aby sme ním prechádzali. Aby sme sa mu tak priblížili, lebo, ako čítam v Tao Te ťing, „Kto ustrnie v polkroku, prestane kráčať”. Ešte raz ďakujem za možnosť!
Juraj, to my ďakujeme a verím, že neustrnieme.
Hubert Hilbert