Filmový kurz sa v júni dostáva do svojej finálnej etapy. Účastníci nakrúcajú a strihajú vlastné krátke filmy. Znamená to pre nich intenzívnu prácu nielen na stvárnení vybraných tém, ale tiež zvládnutí filmovej techniky a pravidiel filmového rozprávania.
V prílohe Almázia sme už informovali, že Filmový kurz otvorila teoretická príprava. Počas dvoch mesiacov sa participanti kurzu zoznamovali s rôznymi umeleckými prístupmi a režijnými metódami dokumentárneho filmu, ktoré im prišli postupne predstaviť viacerí slovenskí dokumentaristi v podobe masterclassov.
„Masterclassy boli pre mňa takmer všetky vynikajúce,“ konštatuje účastník kurzu Šimon. „Krásne i poetické zábery Rumanovej a Kollára. Šulíkove a Škopove bystré náhľady do techník a štýlov. Na Kirchhoffovi som, bohužiaľ, nebol. Preto takmer. Ale Vojtek. Vojtek ma zaujal svojím prirodzeným, zdĺhavým a až rozprávkovým prístupom k svojim filmom a ich protagonistom. Rozhodne ovplyvnil môj pohľad na dokumentárny film.“
Sériu masterclassov zakončilo stretnutie s filmovým režisérom Robertom Kirchhoffom. Premietal ukážky z filmov Hej, Slováci; Para nad riekou, Diera v hlave a Kauza Cervanová. Opísal rôzne spôsoby, akými vo svojej tvorbe pristupuje k téme, ako využíva metódu experimentu, ale aj hraného filmu, alebo ako vytvára iniciačné situácie, aby sa jeho protagonisti dokázali stať nositeľmi jeho posolstva. Keď s účastníkmi kurzu konzultoval ich pripravované krátke filmy, neskrýval nadšenie z tém a ich osobného vkladu.
V máji projekt prekročil do svojej praktickej fázy. Šestnásti participanti vytvorili niekoľko štábov a v nich realizujú krátke filmové dokumenty o ľuďoch, miestach a fenoménoch Banskej Štiavnice. Najskôr sa zoznámili s filmovou technikou a reálnou prácou na filmovom pľaci. Dva víkendové dni skúšali prácu s kamerou, zvukovou technikou a mali možnosť postaviť sa do pozície režiséra. Od tohto momentu im je filmová technika, zakúpená v rámci projektu Mesto kultúry 2019, kedykoľvek k dispozícii. Tvorivé skupiny zahájili intenzívnu komunikáciu s protagonistami filmov, obhliadky terénu a postupne začali zbierať prvý filmový materiál. Priebežné výstupy konzultujú s Marekom Šulíkom a filmovým strihačom Františkom Krähenbielom, ktorý účastníkom vypomáha nielen v strižni, ale aj s ovládaním techniky priamo na pľaci.
„Učiť sa nakrúcať film je ako učiť sa šoférovať. Človek musí zvládnuť robiť a myslieť na veľmi veľa činností naraz. Chce to kopec praxe,“ hodnotí ďalšia z účastníčok kurzu Beáta. Realizačná fáza účastníkom naplno odhaľuje tvorivé úskalia, učia sa nielen to, ako obsluhovať techniku, ale aj ako pristupovať k protagonistom, ako klásť otázky, ako budovať filmovú situáciu. A tiež to, ako komunikovať so svojimi kolegami v tíme, čo nie je vždy jednoduché, avšak bez vzájomnej pomoci to pri filme jednoducho nejde.
Štiavnickú verejnosť bude zaujímať, aké témy sa rozhodli začínajúci filmári spracovať. Lektor kurzu Marek Šulík prezrádza: „Účastníci workshopu sú ľudia rôzneho veku a životných skúseností a bol som milo prekvapený, aké rôznorodé témy priniesli. Nešli po prvoplánových atrakciách, ktoré vidí väčšina turistov, ale naozaj sa snažili zmapovať Štiavnicu zvnútra. Takže sme preberali naozaj vážne i veselé témy. Od vtipov štiavnického Nácka, cez vhľad do vnútra komunity Rómov na Šobove, problémy bezdomovectva, až po fenomén praženia kávy. Samozrejme, práca na filme je vlastne neustále riešenie praktických a tvorivých problémov, ale to je normálne. Takže pracujeme ďalej.“
Účastník Šimon tvorí s ďalšími spolupracovníkmi „mladý“ tím, a zaujímajú sa o dvoch mladých Štiavničanov, ktorí vedú diametrálne odlišný život.„Jeden je nihilistický, o nič sa nezaujímajúci, introvertný a takmer mŕtvo pôsobiaci Drieňovčan, oproti ktorému stojí aktívny, do svetového diania investovaný a neustálou prácou zaťažený dvadsaťročný farmár z Ilije. V ich činnostiach a výpovediach sa snažíme nájsť spoločnú linku štiavnických mladistvých. Viacerých účastníkov zaujala, naopak, história mesta a miestneho priemyslu, mapujú ju najmä cez spomienky pamätníkov. Ďalší tím sleduje profesionálnych umelcov, ktorí sa rozhodli zameniť život vo veľkomestách za život v Štiavnici. Pýtajú sa, čím ich tento región zlákal. Nakrúca sa tiež film o tom, prečo na Šobove nepôsobí vajda. Jana, ktorá film pripravuje, o ňom hovorí: „Uchopenie témy je, popravde, značne živelné a stále sa mení. Zodpovedá energii prostredia a mentalite, ktorú sa snažíme zdokumentovať. Ústredná postava je bývalý okresný vajda, ktorý má stále potrebu pomôcť hlavne rómskej mládeži zo Šobova.“ A naprázdno neobišla ani legendárna štiavnická mágia. „Spracovávam tému štiavnických duchov a iných záhadných bytostí,“ hovorí o svojom filme Beáta. „Moji hlavní protagonisti sú neviditeľní, ťažko sa to preto dáva do obrazu a celkom s tým bojujem. Mám však aj viditeľných ľudských protagonistov. Tí sú skvelí. Milí, láskaví, zhovievaví k duchom a k amatérskym filmárom.“
Filmový kurz vyvrcholí na konci júna, kedy účastníci nasnímaný materiál upracú v strižni do podoby ucelených krátkych príbehov. Širokej verejnosti ich predstavia na ozajstnej filmovej premiére v štiavnickom kine Akademik.
Z. Paškayová, I. Laučíková