Dielo Juraja Gábora pozvalo k vykročeniu a zamysleniu

Slnečné nedeľné jesenné popoludnie je možné stráviť rôzne. My sme si prvú októbrovú nedeľu vybrali prechádzku s Jurajom Gáborom, rezidentom projektu TROJICA AIR, k jeho dielu pri studničke pod Červenou studňou.

Ako sme vykročili od Trojičného stĺpu, niektorí sme sa aj zadýchali, čo Juraj s úsmevom na  perách okomentoval, že je tomu rád, lebo sme tak viac spojení so sebou samými, menej rozmýšľame. Nielen prítomné deti potešila informácia, že nás tam hore čaká aj občerstvenie v podobe koláča. Áno, sú rôzne druhy motivácie.

Rozpracované dielo, ktoré vzniklo v priebehu necelých dvoch týždňov, sme si všimli už z diaľky. Priťahuje pozornosť a človeka priam nabáda, aby pristúpil bližšie. Žeby jeden zo zámerov autora? Neskôr sme sa dozvedeli, že áno. Musím potvrdiť, že ani mnohí miestni nevedeli o prítomnosti sochy sv. Jána Nepomuckého, vyhotovenej niekedy v 18. storočí, ktorá je ukrytá pred zrakmi nielen smädných okoloidúcich.

Juraj na tomto mieste našiel symbolický prechod do „banskej štôlne” so svetelným a priestorovým gradientom. Dielo Transfer − Prechod takto priamo odkazuje na vizualitu vstupov do banských šácht. Odzrkadľuje tak genius loci Štiavnice. Je znakom, jednoznačne rozpoznateľným okoloidúcimi, prirodzene ich pozýva vstúpiť a prebádať dielo. „Hore sa zbiehajúci lichobežníkový tvar zaručuje stabilitu konštrukcie a bezpečnosť diela. Zúženie hornej časti nás ťahá k stúpaniu. Dielo nie je trvalo spojené so zemou, nemá základ, len vlastnou váhou spočíva na kameňoch pôvodného schodiska. Na symbolickej úrovni výdreva poukazuje na ochranu baníka, pustovníka, človeka prechádzajúceho dielom. Dolný vstup akceptuje mierku ľudskosti a horný vstup svojou vertikálnou povahou preberá mierku duchovna. Od pozemského k sakrálnemu,” vysvetľuje Juraj. „Dielo je harmonicky zasadené v krajine, pôsobí veľmi subtílne, napriek tomu, že je také hmotné,” poznamenáva jedna z účastníčok.

Ako Juraj pracoval, ľudia obchádzali, vypytovali sa, odhadom aj vyšše stovka ľudí bola zvedavá a Juraj každému venoval čas a objasňoval.

„Každý si k tomu nachádza a bude nachádzať cestu sám. Ľudia tomu fandia, sú radi, že to miesto sa ide kultivovať. Uvedomujem si zodpovednosť k tomuto miestu, k tomu, čo tu vytváram. Žiaľ socha, ani cestička k nej nie sú v dobrom stave. Iniciovanie procesov jej záchrany je jedným z mojich hlavných zámerov. Veľmi by som si prial, aby sa socha a príchodové schody zrekonštruovali, dielo tu už vtedy nebude,” poznamenal Juraj. Spoločne odznela viera, že spolu s mestom B. Štiavnica a s kompetentnými orgánmi Štátnych lesov, správou CHKO Štiavnické vrchy a Pamiatkovým úradom sa táto dobrá vec uskutoční.

Juraj sa na záver poďakoval za túto príležitosť a dôveru Zuzane a Svätoplukovi z B. St a nice a Jane Luptákovej za jej pomoc a podporu.

„Možno sa týmto dielom vytvoril akýsi štartovací bod na prechádzky po okolí nielen turistického charakteru, aj keď dnes sme sa na ceste k Prechodu naozaj zadýchali,” ukončila svoje ďakovné slová Zuzana Bodnárová. Reportáž vznikla z voľne prerozprávaných komentárov autora diela J. Gábora, Z. Bodnárovej, S. Mikytu z Banskej St a nice, ako strojcov projektu TROJICA AIR, v rámci ktorého dielo vzniklo a postrehov účastníkov tohto nedeľného výletu.

Hubert Hilbert

Najnovšie články

Archív

Kategórie článkov

2019-11-05T08:51:31+01:00