Dňa 28. 11. po poslednom vyučovacom zvonení na ZŠ J. Kollára pohyb v škole neustával. Práve naopak. Brány školy boli v tento deň otvorené pre všetkých, ktorí prišli na vernisáž výstavy výstupov z podujatí projektu Detaško galérie. A nebolo ich málo…
„Ach cesty, čo všetko nás v žití čaká, raz láka to a raz zase ľaká a život predsa krásny je… Ak sa raz obzrieš za prejdenou trasou, nemeraj dĺžku, zmeraj si ju krásou…“ Takto symbolicky začínali a končili verše jednej z básní kultúrnej vložky slávnostného otvorenia, ktoré mohli v prenesenom význame vyjadrovať, čo deti zažívali v priebehu ôsmich tvorivých dielní, a čo sme mali možnosť v tento deň vidieť a zažiť my, návštevníci výstavy. Ako to celé prebiehalo?
O otvorenie a kultúrnu vsuvku vernisáže sa postarali dve recitátorky, ktoré nás preniesli do poetického sveta barmana osudu, čo sa vyzná v miešaní šťastia, lásky, krásy, ale aj blenu a ktorý to všetko zmieša v jednom šejkri. Asi tak, ako deti miešali farby, motívy, obrazy, predstavy.
Po úvodnom príhovore riaditeľa ZŠ J. Kollára Mgr. Jána Kružlica prevzala slovo pani Iveta Chovanová, organizátorka zo Slovenského banského múzea. Z jej slov vyberáme:
„Deti sa ukázali ako skvelí tímoví hráči, ale vedeli sa k úlohám postaviť aj s veľkým osobným zanietením a názorom, ktorý si úplne spoľahlivo vedeli obhájiť. Veľmi sa nám to páčilo. Ktosi múdry raz povedal, že inteligencia človeka nestojí na súbore našich vedomostí, ale na schopnosti našej predstavivosti, ktorá nám otvára priestor k slobode, k nápaditosti. Vedeli sme, že tú predstavivosť určite máte, ale vďaka týmto našim tvorivým dielňam dúfam, že sme ju prehĺbili, že sme ju povzbudili, že sme ju iniciovali a akoby trošku vyviedli z takého spánku. Výsledky projektu máme možnosť takto zdieľať na výstave, ktorú dnes otvárame. Podujatie sa uskutočnilo v rámci Mesta kultúry s podtitulom Almázia. Almázia je taký špeciálny zážitok, čo nám veľmi chutí, čo je delikátne, čo je úžasné, ale trvá to len maličkú chvíľku. A keďže to vieme, potrebujeme si ju vychutnať. A ja si myslím, že vám sa to podarilo a že tá chvíľka nebola len zábleskom,“ prihovorila sa pani Chovanová osobitne deťom.
„Chcem sa poďakovať všetkým pedagógom, asistentom, ktorí sa zúčastnili na projekte, kolegom zo SBM, z Galérie J. Kollára. Najväčšie poďakovanie patrí ale vám, decká, pretože ste nás obdarovali svojou nápaditosťou, svojím nadšením z tvorby a obrovskou energiou. Verím, že je prenosná aj prostredníctvom obrázkov, obrazov, kolekcií diel, ktoré tu môžeme dnes vidieť, a že sa takto kúsok tejto energie dostane k nám všetkým. Výstavu pokladáme týmto za otvorenú,“ ukončila svoj príhovor pani Chovanová.
Hubert Hilbert