Fotografický projekt 346 sa rovnako ako samotné Mesto kultúry chýli k svojmu koncu. Autorom a realizátorom projektu je občianske združenie Štokovec, priestor pre kultúru.
„Ambíciou projektu 346 je podať správu o ľuďoch Štiavnice – o tých, ktorí tu žijú, pracujú, ktorí sú Štiavničania pôvodom alebo sa sem prisťahovali, či takých, ktorí sa len cítia byť Štiavničanmi,“ defi novala ideu projektu Zuzana Bodnárová z o. z. Štokovec. Túto myšlienku organizátori zlúčili s otázkou, ktorú dostal každý portrétovaný: Čo pre vás znamená kultúra? Všetci portrétovaní obdržia pozvánku na výstavu, z ktorej si budú môcť odniesť vlastný portrét. „Nemala by to byť výstava, ktorá sa koná mesiac, a keď sa skončí, zatvoria sa za ňou dvere. Naopak, môže ďalej pokračovať v 346 domácnostiach,“ vysvetľuje Zuzana Bodnárová.
Autormi portrétov sú traja fotografi . Každý z nich má svoj osobitý štýl, ktorý je v portrétoch ľahko rozpoznateľný. Fotografie Vandy Mesiarikovej sa vyznačujú vyššou mierou štylizácie, kládla pri nich dôraz na kompozíciu a výber priestoru. Pre Jána Viazaničku, školeného dokumentaristu, ktorý sa s rodinou presťahoval do Banskej Belej, bolo fotografovanie spojené so spoznávaním Štiavničanov.
Svojská atmosféra zachytená na fotografi ách Ester Šabíkovej im dodáva dokumentaristický ráz, s jej autorským prístupom súvisí aj istá technická nedokonalosť. Pri fotení používa analógový fotoaparát, fotografie fotí na film. Do reality pred objektívom nie je významne zasahované, vďaka čomu fotografi e nadobúdajú až veristický štýl. Fotoaparát získava v jej rukách významotvornú funkciu, slúži ako prostredník medzi autorkou a objektom.
Ester Šabíková momentálne končí štúdium fotografi e na VŠVU. Pre Almáziu poskytla rozhovor, v ktorom nám priblížila svoje dojmy z práce na projekte 346:
Čo pre vás ako fotografku znamená portrét?
Portrét ukazuje viac ako len daný moment. Každý sme si sebe vesmírom a kontakt medzi modelom a fotografom prináša novú situáciu. Dochádza k spojeniu, komunikácii, ktorá je svojím spôsobom intímna. Veľmi som sa na túto prácu tešila, no zároveň som bola nervózna. Dovtedy som veľa skúseností s portrétovaním nemala a vedela som, že týmto krokom posuniem svoje hranice.
Spomínate si na nejaký výnimočný zážitok?
Zažila som veľa krásnych stretnutí a vypočula som si rôzne príbehy. Úžasný zážitok som mala z fotenia žien vo firme Svetro. Každá z nich bola jedinečná a silná, sú to ženy s úžasnými výrazmi vo svojom jedinečnom prostredí. Tieto portréty mám veľmi rada – sú iné ako ostatné. Fotila som i v zariadení Margarétka. Stretnutie s hendikepovanými ľuďmi sa ma hlboko dotklo, boli nádherní tým, ako vnímali, ako rozprávali, čo sa ma pýtali, ako sa otvorili. To bol silný zážitok.
Vernisáž výstavy sa uskutočnila 20. decembra od 17.00 v priestoroch bývalých šatní gymnázia na ulici A. Gwerkovej-Göllnerovej 6 v dnešnej galérii PARTER.
Zuzana Paškayová