Už pred 80 rokmi Maxim Gorkij vyslovil myšlienku, ktorá platila, platí a veríme, že bude platiť aj v budúcnosti : „Úlohou literatúry je pomáhať človeku, aby rozumel sám sebe“. V dňoch 8. a 22.2 sa v priestoroch ZŠ Bakomi uskutočnil workshop pre učiteľov, ktorého cieľom bolo priblížiť možnosti a spôsoby, ako pomôcť deťom, aby si vytvorili vzťah k čítaniu a mali z neho radosť.
Čo workshop priniesol a čo by mohlo zarezonovať aj nám všetkým, ktorí sme sa na podujatí nezúčastnili, sme sa opýtali lektora kurzu pána Tibora Hujdiča.
Aká bola genéza a primárny zámer vašej cesty motivovať ľudí k čítaniu?
Nedávno si odo mňa vypýtali do článku typ na knihu, ktorá ovplyvnila moje občianske postoje. Nič mi nenapadalo tak som sa postavil k svojej knižnici a šiel som prstom po chrbtoch kníh a prst sa mi zastavil na Všehoknihe od Guusa Kuijera. Toto je kniha pre deti, pri ktorej po mojom chrbte prebehli zimomriavky. Malý chlapec je svedkom toho ako otec, fanatický kresťan bráni rodinu pred hriechom fackami mame a psychickým terorom. Kniha spúšťa kaskádu pocitov a dilem. Ako by som sa zachoval, kebyže som susedom tejto rodiny? Mlčal by som? Zavolal políciu? Vyhrážal sa? Potichu súcitil? Nemám dokonalé odpovede na všetky tieto otázky ale čo viem určite je že po tejto knihe sa inak dívam na zavreté dvere svojich susedov. Aký príbeh majú oni? Trápi ich niečo? Som ochotný ich počuť? Dobre napísaný príbeh má obrovskú moc. Môžeme vďaka nemu vidieť svet očami niekoho iného a cítiť jeho srdcom.
Táto moc kníh je to, prečo som presvedčený, že ak v tejto krajine budeme čítať dobré knihy, staneme sa lepšou krajinou. Takže môj zámer je čím viac ľudí inspirovať k čítaniu dobrých kníh. Je veľa ďalších dôvodov, prečo je dobré, aby sme čítali – rast ekonomiky, lepšia demokracia atď., ale pre mňa osobne je to hlavne o empatii, pravde a kreativite.
Je možné rozlíšiť, akú úlohu v tomto procese zohrávajú rodičia a učitelia?
Rodičia a učitelia sú najbližšie deťom. Oni zasievajú lásku k hokeju či zvieratám, ale aj chuť či nechuť k učeniu a čítaniu. Každopádne nebol by som rád, ak by sme hovorili o čítaní ako o niečom čo „treba“. Ako o niečom čo by „mali oni“ (rodičia a učitelia) robiť. Ak o niečom hovoríme, že by sme „mali“, tak to hneď má príchuť odporu, otravy, nútenia… Dobré čítanie – také nie je. Dobré čítanie je čokoláda, ktorá sa vám slastne topí na jazyku a hreje na srdci. Rodičov a učiteľov by som rád povzbudil v jedení tejto (knižnej) čokolády. Kupujte si ich, veľa a tie najlepšie a jedzte ich spolu s deťmi, vychutnávajte si ich s nimi.
S akými skupinami vo svojej praxi pracujete a aké sú rozdiely v ich vedení?
Deti, rodičia, učitelia a knihovníci. Deťom čítam. To je to, čo viem robiť najlepšie. Čítam im najchutnejšie kúsky a smejem sa s nimi. Rodičom chvíľu čítam a chvíľu im pripomeniem, prečo je čítanie také sladké, že večer ležať s dieťaťom v posteli, mať jeho hlávku na ramene a čítať si spolu niečo krásne je večer, na ktorý budú spomínať s láskou, až deti odrastú a odídu z domu. A to má nesmiernu cenu. Učiteľom ukazujem dve cesty. Jedna je o tom, ako siať lásku k čítaniu a povinnými čítaniami to nejde. Druhá cesta je o tom, ako kvalitne pracovať s textom na hodinách. A knihovníci? Tým asi najčastejšie hovorím o tom, že knihy to nie sú iba rozprávky ale aj história a životopisy a návody a cestopisy.
Ako sa vám pri tom darí napĺňať váš zámer?
Tu budem stručný. Ďakujem za opýtanie – dobre. Ale zišlo by sa, aby to čo robím ja, robilo naraz asi sto ľudí.
S akými dojmami ste dnes ukončili druhú časť workshopu?
Skepsa býva v školstve často veľmi silná. Rozumiem jej. Ale ak sa jej poddáme, vedie to k paralýze. Musíme sa povzbudzovať a stavať na tom, čo ide. Tento workshop je o hľadaní cesty. Kadiaľ to ide. V tom je asi jeho najväčší zmysel.
Čo by ste z vašich skúseností chceli prostredníctvom týchto riadkov odkázať všetkým potenciálnym čitateľom?
Skočte dnes do kníhkupectva a kúpte si niečo dobré. A večer sa zahryznite do tej čokolády. A ak máte deti, tak sa s nimi o tú čokoládu rozdeľte.
Za všetkých zúčastnených reflexia pani učiteľky Kazárovej zo ZŠ Bakomi.
Stretnutie s pánom Hujdičom bolo veľmi akčné a inšpirujúce. Zaujal ma spôsobom rozprávania, svojím dynamickým prejavom plným bezprostrednosti, ako aj otvoreným poukazovaním na absurdnosti v našom školstve. Kládol otázky, ktoré nás nútili uvažovať nad požiadavkami, ktoré máme na deti a tým, čo deťom ako učitelia poskytujeme. Pán Mrkvička je presvedčivý vo svojich prezentáciách. Po jeho workshope mám chuť viac a viac čítať a vyhľadávať čas na čítanie aj s deťmi v škole. Na podujatie priniesol zaujímavú literatúru pre deti a mládež, dal nám inšpiráciu na knižky pre rôzne vekové kategórie, či link, kde si vieme pozrieť odporúčania a recenzie na knihy pre žiakov.
Ďakujeme pán Hujdič za inšpiratívne posolstvá hodné zamyslenia.
Podujatie sa uskutočnilo v rámci projektu Literárny kráter. H. Hilbert