Španielske divadlo Markeliñe so svojím veľkolepým kabaretným vystúpením vynieslo v posledné augustové dni z útrob pomyselnej bane výjavy a reálny obraz zo životov generácií baníkov doby dávno minulej. Plocha areálu pri Strednej odbornej škole služieb a lesníctva sa 29. a 30. augusta zmenila na divadelné dosky, na ktorých vyrástla impozantná scéna klubu zosnulých baníkov. Počas dvoch večerov sa s nami podelili o všetko, čo prinášal banícky život.
V úvode prvého z nich sa predstavil aj mužský spevácky zbor Štiavničan, v podaní ktorého zazneli známe aj neznáme banícke pesničky, navodzujúce atmosféru večera. Svetlá osvetľujúce priestor zhasli a pódiá ožili príbehmi Saše z východu, pyšnej a krásnej Carmen, najchudobnejšieho baníka Josého a jeho verného priateľa. Tragika zažívaného sa v nich prelínala s neutíchajúcou túžbou žiť a hľadaním radostí bežného života – napriek nepriazni a ťažkostiam, ktoré prichádzali. Priateľstvo a láska udržiavali tok ich ťažkého života živým, aj keď niektoré radosti, ako druhá strana mince, prinášali aj smútok a žiaľ. Prežívané osudové momenty aktérov predstavenia umocňovali pôsobivé vizuálne a akustické efekty, ktoré pravdepodobne málokoho nechali chladným.
Diváci – veľkí, ale aj malí – sa nechali prirodzene strhnúť touto atmosférou do obrazov, v ktorých sa na pódiu striedalo dojatie s radosťou, slzy so smiechom. Všetci reagovali spontánne a bolo cítiť, že sa nechali pohltiť dejom. Ako na vás zapôsobil tento nezvyčajný exkurz do zákutí baníckej duše?
Šárka: „Prekvapilo ma netradičné spracovanie pre naše prostredie veľmi tradičnej témy baníkov. Nechala som sa vtiahnuť do divokého kabaretu a užívala si energiu, ktorú show vysielala.“ Lívia: „Mne sa predstavenie veľmi páčilo, bolo to veselé, aj smutné, aj ohnivé a hlučné aj s pokojnými chvíľkami. Vyvážená kombinácia rôznych emócií a úplne skvelé bolo to, že rozprávali aj po slovensky.“
Silvia: „Mám veľmi rada street art a presne tento typ umenia. Skvelá show útočila na všetky zmysly. Predstavenie bolo kreatívne a doplnené svetlom, ohňom, vetrom, pachom, hudbou… a slovenčinou. V neposlednom rade treba pochváliť skvelé herecké výkony. Pohyblivé kulisy, ako aj ohňová show v podobe ohňostroja či plameňa, podporili dynamiku celého príbehu. Na efekty veľmi bohaté vystúpenie… tlieskala by som dlhšie.“
Rút Lichnerová, spisovateľka: „Keď ma moji priatelia pozývali na predstavenie o baníkoch, ktoré hrajú Baskovia, nevedela som, čo ma čaká. Mohla som iba tušiť, že to bude čosi zaujímavé či nezvyčajné. A bolo. Od začiatku strhujúce baskickým temperamentom a poriadnou nadsádzkou, ešte zvýraznenou vizuálnymi efektmi. Keď je človeku najhoršie, siahne po groteske, pomyslela som si kdesi v tretine predstavenia. Žiadny sentiment, žiadne rozjímanie nad banským nešťastím, ale groteska. Vynikajúca cesta, ako podať správu o ukrutnosti baníckeho povolania, aj o baníkových láskach a človečine. Predstavenie nesmierne zábavné aj emotívne. Katarzné. Bol to výborný dramaturgický čin zaradiť Carbon Club do Almázie a štiavnického kultúrneho leta.“
S touto kabaretnou show sa súbor Markeliñe úspešne predstavil v mnohých krajinách, na medzinárodnej scéne ho odborníci hodnotili veľmi vysoko, ale v Banskej Štiavnici zažil niečo skutočne výnimočné. Ako symbolické poďakovanie za tému, spracovanie, možnosť sprítomnenia pocitov spolupatričnosti a úcty k práci baníkov a ich rodinám, im Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok pripravil ceremoniál tradičného skoku cez kožu, ktorým boli všetci aktéri predstavenia, ako aj organizátori tohto projektu Ján Fakľa a Jana Mikitková z Ansámblu nepravidelného divadla n.o., pasovaní do baníckeho stavu. Zaradenie ceremoniálu a vystúpenia speváckeho zboru Štiavničan sa u divákov stretlo s pozitívnym ohlasom. Sme radi, že slovenská premiéra tohto predstavenia sa konala práve v Banskej Štiavnici.
Poďakovanie patrí všetkým organizátorom, ktorí sa podieľali na tomto nevšednom zážitku.
Text: Hubert Hilbert