Rozhovor s Lýdiou Ladzianskou, bývalou návrhárkou Plety
Na úvod skúste našim čitateľom priblížiť štruktúru výroby v podniku Pleta a Vaše miesto v ňom?
Pracovala som na oddelení Technickej prípravy výroby (TPV), ktoré pripravovalo všetky podklady od vytvorenia modelu výrobku, cez technológiu a normy, až po cenové kalkulácie. Tieto podklady následne slúžili pre výrobu a odbyt výrobkov. Modeláreň bola súčasťou TPV, ktorej úlohou bolo vytvorenie vzoriek výrobkov pre danú kolekciu.
Vzorovanie začínalo vyhotovením vzorovacieho plánu, ktorý mal zhruba pokryť prácu strojov a ľudí vo výrobe. Každá z návrháriek (vo vrcholnom období nás bolo desať) dostala svoje zadelenie. Podľa neho vytvárala jednotlivé návrhy modelov. Návrh konzultovala s dezinatérom, ktorý bol určený pre vzorovanie na určitom type pletacieho stroja. V Plete boli stroje rôzneho typu – niektoré dávali väčšie množstvo variácií a vzorov, iné menšie. V poslednom období sme tvorili aj na špičkových elektronických strojoch. Návrhárkinou úlohou bolo z daných možností vytvoriť nový vzor, ktorý by svojim vzhľadom dokázal zaujať výberové komisie obchodu (z celej ČSR) a zároveň spĺňať technické a ekonomické požiadavky výroby.
Po zhotovení a úprave strihu viedla ďalšia cesta strihu a úpletu zhotoveného na pletárni do šicej dielne. Tu sa strihal, šil a riešil podľa potreby. Ušitý prototyp posúvala návrhárka na ďalšie spracovanie technológom, spolu so sprievodným listom a vypracovaním farebných kombinácií z príslušného materiálu.
Pre akých odberateľov boli výrobky Plety určené a akým spôsobom ste ich prezentovali?
Modeláreň vyhotovovala dva krát do roka (v zime a v lete) kolekciu pre tuzemský trh, pre NŠ (nesocialistické štáty) a pre Sovietsky zväz. Okrem základných kolekcií sa pre odberateľov, najmä zo západných krajín, robili rôzne dovzorovania a úpravy podľa ich požiadaviek.
Do pracovnej náplne návrháriek a modelárne patrila príprava módnych prehliadok, ktoré sa konali na celoštátnych výstavách. Pletárske módne prehliadky bývali kultúrnym spestrením rôznych podujatí v Štiavnici, Partizánskom, Bratislave a inde. Zúčastňovali sme sa tiež na súťažiach pri výstavných veľtrhoch v Brne, Liberci alebo Trenčíne. Čo sa týka ich hodnotenia, obstáli sme vždy čestne, niekedy aj vynikajúco.
Aké boli Vaše začiatky v Plete?
Do Plety som nastúpila v roku 1964. Vzhľadom na to, že som na bratislavskej ŠUPke absolvovala odbor Propagačné výtvarníctvo – grafika, musela som sa na povolanie návrhárky zaučiť, pretože to bola pre mňa úplne iná problematika. Počas jedného roka som prešla viacerými oddeleniami modelárne, aby som sa s prácou zoznámila. Neskôr som si doplnila vzdelanie štvorsemestrovým štúdiom pre návrhárky pri textilnej škole v Brne.
Kde ste nachádzali inšpiráciu k tvorbe?
Niekoľko krát ročne sme absolvovali semináre na pražskom ÚBOKu (Ústav bytovej a odevnej kultúry), ktorý poskytoval vzdelávanie pre tvorivých pracovníkov. Jeho zamestnanci mohli vtedy cestovať na západ a svoje skúsenosti prinášali do republiky. Neskôr sme sa inšpirovali aj zahraničnými časopismi a občas sa aj nám podarilo vycestovať do zahraničia. Bola to pre našu tvorbu povzbudzujúca injekcia. Otvárali sa nám širšie obzory.
Vnímali ste Pletu v čase, keď ste tam pracovali, ako úspešný podnik?
Určite som vtedy neuvažovala na tým, či sme úspešní alebo neúspešní. Bol to beh na dlhú trať a človek sa snažil odviesť čo najlepší výkon. Myslím, že to tak bolo aj u iných. Určitým ukazovateľom boli odozvy ľudí na naše výrobky. Veď vtedy každá žena chcela komplet alebo šaty z Plety. A veľmi povzbudzujúce boli aj dobré výsledky v súťažiach, ktoré človeku potvrdili, že sa uberá dobrým smerom. Známi sme boli na celom Slovensku i v Čechách. Tvorili sme modely pre rôzne osobnosti – športovcov, umelcov. Ja som napríklad robila kolekciu pre speváčku Marcelu Laiferovú na jej turné po Sovietskom zväze a iné.
Ako hodnotíte Pletu dnes, s odstupom času?
S odstupom času si hlavne uvedomujem, aký úžasný kolos bola Pleta, ktorá mala asi tritisíc zamestnancov a niekoľko pobočných závodov. Patrili k nej závody v Nitre, Veľkom Krtíši, Šahách, neskôr aj v Žiari nad Hronom. Okrem toho, že Pleta zabezpečovala pokrytie sortimentu vrchného pleteného ošatenia v rámci Československa, bola dôležitým zamestnávateľom žien v širšom regióne, kde boli pracovné miesta hlavne pre mužov. Snímam klobúk najmä pred ľuďmi, ktorí celú problematiku podniku organizačne zvládali.
Pre mňa osobne bola Pleta druhým domovom. Svoj čas som delila medzi rodinu a prácu. Tú som si nosila aj domov, niekedy nové nápady vznikali aj pri varení obeda. V Plete som spoznala veľa skvelých, skromných a pracovitých ľudí. Veľa som sa od nich naučila. Spoluvytvárali môj život a ja som im za to vďačná.
Za rozhovor ďakuje Z. Paškayová
Foto: Módna fotografia Plety. Zdroj: Archív SBM
